„Zadumane hľadím ďalej a ďalej na krajinu, v diaľke sa trbliece reťaz modrastých kopcov a hôr. A tu je všetko zelené. Odhaľuje sa predo mnou krásna, otvorená tvár údolia Slanej“.
(Tompa Mihály)
–> Tompa Mihály – básnik, ref.farár
Významný uhorský básnik a reformovaný kňaz. Pokladá sa za významného predstaviteľa ľudovo-národnej poézie.
Narodil sa 28. septembra 1817 v Rimavskej Sobote. V centre jeho tvorby stáli ľudovosť a vlastenecká poézia. Popri Sándorovi Petőfim a Jánosovi Aranyovi bol tretím členom tzv. „veľkej triády“ básnikov. Bol synom chudobného čižmárskeho majstra, vychovávaný starými rodičmi v Igrici, študoval v Sárospataku, v Prešove sa stal domácim učiteľom. Jeden čas pôsobil aj v Pešti, čo je z hľadiska jeho literárnej tvorby milným kameňom. K jeho užšej priateľskej spoločnosti patrili básnici Sándor Petőfi a Frigyes Kerényi. Tompa sa po mnohých smutných a tragických udalostiach, ktoré ho v živote postihli, utiekal práve do sveta poézie. Predstavuje umelca, ktorý sa z najchudobnejších vrstiev spoločnosti vypracoval až na jej vrchol. Zdravotný stav talentovaného básnika sa neustále zhoršoval. Tompa od roku 1847 pôsobil ako kalvínsky kňaz v Behynciach, neskôr v Keleméri a nakoniec v Chanave, kde sa presťahoval po revolúcii 1848/49. Umiera 30. júla 1868 ako 50-ročný v obci Chanava (Hanva). Jeho úmrtie prežívalo celé Uhorsko ako národný smútok.
Diela Tompu Mihálya:
Svoju prvú báseň napísal ako 24 ročný s názvom Mohos váromladékon (1841). Táto básnická skladba bola len začiatkom jeho neskoršieho veľkého úspechu. V nasledujúcom období vychádzali rad za radom jeho diela a za krátky čas sa stal veľmi populárnym. Ľudové povesti, ktoré napísal ešte počas svojich vysokoškolských rokov sa stali známymi pod názvom Népregék, népmondák (Ľudové povesti, ľudové báje; 1846). Počas absolutizmu protestoval v básňach (K bocianovi, K mláďatám, atď.) proti habsburskému teroru a vyjadril túžbu po slobode. Bol členom Uhorskej akadémie vied a Kisfaludyho literárnej spoločnosti.
Zachoval sa pozoruhodný predmet: pravítko Mihálya Tompu
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je uchovávaný vzácny predmet – pravítko básnika Mihálya Tompu. Pravítko pochádza z kúpeľného mesta Gräfenberg (dnes Jeseník, Česká republika), kde sa Mihály Tompa liečil na radu lekára v roku 1848, kvôli stálym zdravotným ťažkostiam a bolestiam očí. Tu napísal Tompa aj svoje tzv. „Gräfenberské listy”, ktoré adresoval svojim priateľom. Práve vtedy sa mohlo dostať do rúk Mihálya Tompu aj uvedené pravítko, ktoré pravdepodobne kúpil ako pamiatkový predmet, akýsi suvenír z kúpeľov. Predmet, žiaľ, neušetril ani zub času. Na povrchu je ešte čitateľný nápis „Gräfenberg”, vidieť portrét Priessnitza, hlavné námestie mesta Freywaldau, a minerálny prameň, na miniatúrach však môžeme už len tušiť, ako asi vyzeral celý kúpeľný komplex, budovy a liečebné kúry. Uvedený zbierkový predmet je jedným z množstva artefaktov, ktoré sa zachovali v pozostalosti Mihálya Tompu.
————————————————————————————————————–
–> Dr. h. c. Prof. RNDr. László Miklós, DrSc. (* 24. január 1949, Tornaľa) je slovenský politik. Počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu bol minister životného prostredia od roku 1998 do 2006. V rokoch 1968 – 1973 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor fyzická a regionálna geografia. V rokoch 1973 až 1990 bol zamestnaný v Ústave experimentálnej biológie a ekológie CBEV SAV v Bratislave, od júna 1990 do septembra 1992 pracoval ako podpredseda Slovenskej komisie pre životné prostredie a námestník ministra. Od novembra 1992 až do apríla 1994 bol vedúcim oddelenia Ústavu krajinnej ekológie SAV a predsedom vedeckej rady. Od mája 1995 pôsobil na Katedre UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj FEE TU vo Zvolene. Prednášal na univerzitách v Dánsku a vo Viedni (1994-1996). L. Miklós absolvoval mnohé postgraduálne štúdiá a individuálne kurzy doma i v zahraničí. Je autorom viacerých vedeckých prác z oblasti životného prostredia, programov projektov a kurzov aj na zahraničných univerzitách. V súčasnosti sa venuje aj pedagogickej činnosti na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Technickej univerzite vo Zvolene. Aktívne sa podieľal na konštituovaní a budovaní Slovenskej komisie pre životné prostredie, je zakladateľom Krajinnoekologického centra SKŽP v Banskej Štiavnici. Je členom viacerých vedeckých spoločností na Slovensku i v zahraničí.
_________________________________________________________________________________
–>Mgr. Ondrej Nagaj – básnik a spisovateľ (21. 2. 1940 Ratkovské Bystré)
„Nie je to v nás, je to mimo nás. V tom večnom kotle, kde sa varí čas. No prv, než to v ňom všetko skolotá, premieša obsah nášho života…“ (Ondrej Nagaj).
Tak píše životom skúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií. Ondrej NAGAJ sa narodil 21. februára 1940 v Ratkovskom Bystrom, časť Filier. Zmaturoval v Šafárikove (Tornaľa) a potom vyštudoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Dva roky učil na ukrajinskej ZŠ v Hostoviciach na ďalekom slovenskom Východe. V roku 1964 nastúpil ako stredoškolský profesor na SVŠ v Šafárikove a po piatich rokoch prešiel učiť na SPgŠ v Turčianskych Tepliciach, kde pôsobil do roku 1985. Po niekoľkoročnej redaktorskej práci v martinskom vydavateľstve Osveta sa vrátil k učiteľskému povolaniu v Turčianskych Tepliciach a v tomto meste žije dodnes.
Pôsobil aj ako profesor na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej.
Diela Ondreja NAGAJA:
Knižne debutoval básnickou zbierkou Verše na pni (1966). Autor zbierok Hlboko doma (1973), Krajina človeka (1979), Prekrývanie tvárí (1981), lyricko-reflexívneho pásma Nebudem už zlý (1986), zbierky Šiel učiteľ poza školu (1989), Darované súkromie (1994), Nenechajte ma na pokoji (1995), Aj kameň dušu má (1997), Aj kalina je kvet, Aj Kajku láka let (obe 2000). Deťom venoval leporelá Kde spí hnedé vajíčko? (1987), Kamaráti na dvore (1995), Kamaráti z lesa (1999), zbierku krátkych básničiek, rečňovaniek a hádaniek Mám básničku na jazýčku (1988) a i. Po roku 2000 mu vyšli ďalšie básnické zbierky Aj kat si poplače (2001), Kaluž je more (2005), Píšem si namiesto Teba (2007) a Zastavenie (2008), súbor satirických epigramov Posmešníky (2006), veršovaná knižka pre deti Od čoho má slnko kľúče, leporelo Kamaráti na lúke (obe 2005), kniha básní pre deti Veršíky o zvieratkách (2009) a publikácia Hádanky (2006).
————————————————————————————————————–
–>Mgr. art. Juraj Tandler – hudobný skladateľ a pedagóg
• 1958 pedagóg na LŠU v Bratislave
• 1958 absolvent Vyššej hudobnej školy pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl (husle – Viliam Kořínek)
• 1972 – 1977 JAMU v Brne (kompozícia – Miloslav Ištvan)
• 1977 – 2014 pedagóg hudobno-teoretických predmetov, sluchovej analýzy a kompozície na Konzervatóriu v Bratislave
„Tandlerove skladby z obdobia štúdia a tesne po ňom vychádzali z vysokoškolských poznatkov a najvýraznejšou z nich sa stalo Sláčikové kvarteto č. 1 (1974), ktoré odznelo aj na Hudobnom festivale v Brne. Jeho základným hudobným ideálom bolo tvoriť podľa doteraz nedefinovaných vnútorných pravidiel, ktoré majú svoje korene v klasicistickej prostote, prehľadnosti, rešpektovaní usporiadania a čistoty štýlu. Snažil sa odpútať od konštruktivizmu, vždy mu bola blízka hudobná spontánnosť. Pritom hľadal vo voľnej atonalite nový spôsob vyjadrenia, jazyk bez cudzích prvkov. Vo svojich skladbách – pravdepodobne aj pod vplyvom komponovania veľkého množstva inštruktívnej literatúry, ktorá musela byť technicky nenáročná a ľahko vnímateľná – sa snažil o zjednodušovanie hudobnej reči. Tento proces vyústil v posledných skladbách – Suite pre sólovú flautu (1994), v Adlibitkách pre pozitív (1991), Misse brevis (1996) a hlavne v Sláčikovom kvartete č. 3 (1997) do tandlerovskej Novej jednoduchosti.“
(SLIACKA, Daniela: Juraj Tandler. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 279.)
https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/989-tandler-juraj
————————————————————————————————————–
–>Prof. RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc. matematik, Matematický ústav SAV, vedec roka 2005
Patrí medzi popredných slovenských matematikov s výrazným medzinárodným dosahom. Narodil sa 16. apríla 1949 v Kysuckom Novom meste a tvrdí o sebe, že je Slovák s ruskými koreňmi. Základnú školu a strednú všeobecnovzdelávaciu školu absolvoval v Šafárikove (dnes Tornaľa) a po maturite v roku 1967 odchádza študovať do Bratislavy na Prírodovedeckú fakultu UK. Po dvojročnom štúdiu kombinácie Matematika-fyzika prechádza na odbor Pravdepodobnosť a matematická štatistika. V tomto období na fakulte učili aj pracovníci vtedajšieho Ústavu teórie merania SAV, ktorí zásadne ovplyvnili jeho ďalšie smerovanie. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte sa rozhodol pokračovať v internej ašpirantúre u RNDr. Andreja Pázmana na Ústave teórie merania SAV. V roku 1977 obhájil na Matematickom ústave SAV dizertačnú prácu s názvom Vyšetrovanie vlastností zovšeobecnených stavov na logike a získal titul Candidat scientarium (CSc.). V roku 1978 mu Jednota slovenských matematikov a fyzikov udelila cenu Mladých matematikov. Koncom roka 1979 odchádza na pracovný pobyt do Laboratória výpočtovej techniky a automatizácie Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne pri Moskve. Tu sa mu otvorili možnosti priamej spolupráce s ľuďmi, ktorí ho významne posunuli v ďalšom vedeckom raste. Po návrate začiatkom 1976 a krátkom pobyte na Ústave merania a meracej techniky SAV nastúpil v roku 1987 na Matematický ústav SAV, kde spolu so Silviou Pulmannovou začali intenzívne pracovať na problematike kvantových logík. Najvýznamnejšie výsledky jeho práce súvisia so štúdium Gleasonovej vety a boli opublikované v monografii Gleason Theorem and its Applications, Kluwer, 1993. Výsledkom spoločného bádania so Silviou Pulmannovou bola aj ich monografia o kvantových štruktúrach, New Trends in Quantum Structures, ktorá bola v roku 2000 vydaná v prestížnom vydavateľstve Kluwer Academic Publishers. Za túto monografiu dostali obaja autori od Predsedníctva SAV ocenenie za publikáciu s mimoriadne veľkým počtom citácií. Popri vedeckej práci začal od roku 1989 učiť na MFF UK a Stavebnej fakulte SVŠT a na Fakulte architektúry. V roku 1989 obhájil na MÚ SAV 6 Doctor Scientarium (DrSc.) s prácou Vybrané problémy teórie pravdepodobnosti na kvantových logikách. V roku 1991 odchádza na 20 mesiacov na Ústav teoretickej fyziku na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, kde získal štipendijný pobyt z grantu Alexander von Humboldtovej nadácie v NSR. Otvorenie hraníc mu umožnilo absolvovať viaceré zahraničné pobyty vo Fínsku, Švajčiarsku, Taliansku a Francúzsku. V roku 1993 habilitoval, v roku 1997 inauguroval na MFF UK a v roku 1998 bol prezidentom SR vymenovaný za univerzitného profesora. V roku 1999 sa prof. RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc. stal riaditeľom MÚ SAV a túto funkciu nepretržite zastával až do konca r. 2014. V roku 2003 je zakladajúcim členom Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied. Za súbor prác z oblasti matematiky kvantových štruktúr, ktoré boli v roku 2005 publikované v popredných svetových vedeckých časopisoch získal v roku 2006 ako prvý matematik na Slovensku prestížne ocenenie Vedec roka. Významným ocenením slovenskej matematiky je aj jeho zvolenie za prezidenta International Quantum Structures Association v roku 2004. V roku 2010 sa stal aj členom Európskej akadémie vied a umenia.
————————————————————————————————————–
–>JUDr. Michal Švantner – arabista, právnik, diplomat.
Študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov ( univerzita MGIMO ), čo je diplomatická škola ministerstva zahraničných vecí Ruska. Univerzita bola založená roku 1944 je považovaná za najstaršiu a najznámejšiu ruskú školu určenú pre štúdium medzinárodných vzťahov a prípravu diplomatov. Na škole sa vyučuje 53 jazykov. Je to a vždy bola najlepšou diplomatickou školou na svete. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej Univerzity v Prahe. Diplomatom Československa, Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol jedenásť rokov. Ako diplomat Organizácie Spojených Národov v Ženeve vo Švajčiarsku pôsobil dlhých 28. rokov, kde pôsobil rôznych funkciách, napr: ako riaditeľ divízie pre určité Zeme Európy a Ázie ( DCEA ) vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva ( WIPO ).
Zdroje: https://cloud1s.edupage.org/cloud/Z_dejin_Tornale_2016_Mgr._Julius_Hustava.pdf?z%3AwDXCrge%2BoQ37iWBZTgBbv33l36ZDrWAl68fW3cQVoA0qIfPfb2rSh0UJKTNl3zSI
https://madari.sk/magazin/osobnosti/199-vyrocie-narodenia-mihalya-tompu
https://madari.sk/magazin/osobnosti/199-vyrocie-narodenia-mihalya-tompu
https://hc.sk/aktuality/2006-zomrel-juraj-tandler-1934-2020
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/nagaj-ondrej/
ttps://www.majgemer.sk/gemer/poezia/item/11337-pisuci-jubilant-ondrej-nagaj-a-fotografujuci-priatel-lesa-gustav-hegedus-navstivili-revucu