Prírodné danosti a potenciál Južného Gemera

Náš región Južný Gemer je bohatý na vzácne prírodné pramene ako napríklad minerálna voda Šťavica (Gemerka), jódo-brómové pramene Themis, Hygiea a Neptún v obci Číž (Kúpele Číž), prírodný prameň v obci Neporadza  – má prírodné vyvieranie a obyvatelia ho už dlhodobo používajú ako zdroj pitnej vody. V tejto časti nájdete aj vodné toky v povodí Slanej, ktoré pretekajú územím Južného Gemera či aké vodné plochy, rybníky či jazerá sa nachádzajú na našom území. V neposlednom rade musíme poukázať na unikátny prírodný jaskynný úkaz Morské oko v Tornali.

Pri potulkách Južným Gemerom si určite všimnete jeden spoločný znak – skoro v každej obci nájdete poľnohospodárske družstvo (vo väčšine prípadov už bývalé, spustnuté objekty). Faktom je, že poľnohospodárstvo a chov dobytka či hospodárskych zvierat bolo a našťastie ešte stále je, typickým znakom a potenciálom nášho regiónu.

V súčasnosti sa poľnohospodárske družstvá zaoberajú pestovaním obilnín a plodín ako je pšenica, jačmeň, kukurica, ovos, raž, repka olejná, sója, slnečnica. V minulosti sa pestoval aj tabak, mak či rôzne druhy zeleniny. V súčasnej dobe nájdete v našom území aj pestovateľa letničiek a balkonových kvetov, jahôd či hrachu.

Čo sa týka chovu zvierat ide väčšinou o ošípané, kravy, ovce a hydinu, chované za účelom produkcie kravského a ovčieho mlieka, mäsa, mliečnych výrobkov, či za účelom ďalšieho predaja.

Vodné toky v povodí Slanej – územie VSP Južný Gemer

Naším územím preteká rieka Slaná (maď. Sajó), ktorá pramení v Stolických vrchoch v nadmorskej výške 1272 m n.m.. Rieka Slaná odvodňuje južnú časť Slovenského rudohoria, časť Cerovej vrchoviny a Rimavskú kotlinu. Naším územím preteká popri mestskej časti Tornaľa – Starňa, kde priberá ľavostrannú Lapšu potom preteká poza mesto Tornaľa, kde najprv v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču (potok, ľavostranný prítok Slanej) a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n. m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok. Od prameňa tečie Hubovský potok najprv juhozápadným smerom, preteká obcou Hubovo a stáča sa na západ. Vstupuje do Rimavskej kotliny, preteká obcou Lenka, sprava priberá krátky prítok prameniaci južne od kóty 203,0 m a stáča sa na juh. Napája vodnú nádrž Včelince, z nej vyteká juhozápadným smerom cez rovnomennú obec a v jej blízkosti ústi v nadmorskej výške cca 166 m n. m. do Slanej. Slaná ďalej tečie okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša.

Koryto rieky Slanej sa na strednom úseku neustále vlní a v okolí obce Štrkovec vytvára niekoľko slepých ramien. Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, ďalej tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzský potok ( ktorý pramení neďaleko obce Neporadza, v nadmorskej výške 230 m.n.m, následne pokračuje severojužným smerom, prudko sa stáča na západ a preteká obcou Kráľ).
Následne neďaleko Aboviec priberá rieka Slaná aj Lúčku z pravej strany. Slaná preteká ešte okrajom Lenartoviec, priberá svoj najvýznamnejší prítok, Rimavu sprava, a stáča sa na východ. Opúšťa územie Slovenska (195,0 m n. m.) a ďalej tečie na území Maďarska, kde pri obci Tiszagyulaháza vteká do Tisy.

Celková dĺžka rieky Slaná je 230 km, z toho na území Slovenska 110 km. Pozdĺž toku rieky Slaná sa nachádzajú jaseňovo-brestovo-dubové lužné lesy, miestami tvrdé lužné lesy.

Zaujímavosti o rieke Slaná

Pre milovníkov vody je rieka Slaná splavná skôr v strednej časi (Brzotín – Plešivec – Tornaľa) a dolnej časti (Tornaľa – hranica – Maďarsko).
Rieka je známa aj tým, že sa  tu dňa 11. apríla 1241 uskutočnila bitka medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a mongolským vojskom vedeným Chánom Batu (Batuchán).Presnejšie sa toto stretnutie uskutočnilo pri maďarskej obci Muhi, blízko prechodov cez rieku Slaná.Bitka mala za následok zdrvujúcu porážku uhorských vojsk. Mongolský vpád do Uhorska je nesprávne nazývaný aj ako tatársky. Tatári boli východomongolským kmeňom, ktorý žil v blízkosti jazera Bujr núr vo východnom Mongolsku i na území Číny.
(viac informácií na: https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-do-prirody/rieka-slana/ a https://sk.wikipedia.org/wiki/Slan%C3%A1 )

Vodné plochy, rybníky a jazerá

Abovce rybník, Štrkovisko s rozlohou 10ha (vodná plocha jazera 6,3ha) bohato zarybnená kaprami, šťukami, zubáčmi aj jesetermi. Ide o umelo vytvorenú vodnú plochu po ťažbe štrku, súkromný rybník. Rybník je rozdelený na jednu menšiu a jednu väčšiu časť, sú však prepojené a ryby sa môžu presúvať aj z tých hlbších miest do plytkých. V strede rybníka nechýba poloostrov, kde majú možnosť nahadzovať na všetky smery a zákutia.
Viac informácií na stránke: https://www.rybnik-abovce.sk/kontakt/.


Rybník Číž

Vodná nádrž Číž sa začala budovať v roku 1961 na zachytávanie okolitých vlásočníc z potoka Téška. O rok na to sa však práce z finančných dôvodov zastavili. Vodná nádrž bola daná do prevádzky až v roku 1965. Slúžila ako zavlažovací zdroj pre okolité polia.
Neskôr sa začala využívať ako chovný rybník. Rybník sa dostal do obhospodarovania Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý nádrž otvoril pre rekreačný a športový rybolov. Rybník sa naposledy spustil v roku 1987, pretože rybári si mysleli, že v ňom už nie sú ryby. Opak bol pravdou a vylovili kapitálne kapre, zubáče aj šťuky. Niektoré skončili ako trofej, pretože v tom čase ešte nebolo zaužívané púšťať trofejné ryby.
Rybník v Číži neslúži len na rybolov, ale aj na pokojné prechádzky. Obľubujú si ho aj pacienti kúpeľov či návštevníci a turisti. Pokiaľ vyhľadávate pokojnejšie prostredie a vodný svet v kúpeľoch Číž vás už omrzel, určite sa vyberte k rybníku na prechádzku. Okolie rybníka je priam „posiate“ malými cestičkami, ktoré sú udržiavané.
Rybársky revír Číž slúži rekreačnému rybolovu. Nachádza sa tu aj chata, ktorá patrí rybárskemu zväzu a prešla rekonštrukciou. Môžete si uloviť kapre, amury, šťuky, zubáče, úhory, boleny, pleskáče a karasy, samozrejme, len s rybárskym povolením. Viac informácií na : https://blog.relaxos.sk/rybarsky-revir-ciz

Rybník HUBOVO

Pri obci Hubovo sa nachádza vodná plocha nádrže – rybník kaprový s rozlohou 10ha. Rybník Hubovo patrí pod Slovenský rybársky zväz Miestna organizácia Tornaľa.

Vodná plocha za obcou Štrkovec

Morské oko Tornaľa, časť Králik

Malé jazierko s priemerom 60 m, nazývané Morské oko, na nive rieky Slaná pri Tornali (v mestskej časti Králik), bolo donedávna známe len ako potápačská lokalita. Zatopenú priepasť s hĺbkou 38 m pod hladinou jazera potápači používali na cvičné ponory. Pretože však lokalita podľa zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje prírodnú pamiatku – jaskyňu, starostlivosť o ňu zabezpečuje Správa slovenských jaskýň.

Vzhľadom na nestabilné geologické podložie sypanej hrádze okolo jazera bola časť oplotenia a vstupná brána vybudovaná z voľne naukladaného prírodného kameňa (vápenca) v drôtokošoch „gabión“. Vyššia časť oplotenia z čelnej časti je riešená kovovou imitáciou rákosia. Kamenný objekt vstupnej brány je vysoký 5 m s pôdorysnými rozmermi 3 x 5 m. Cez ňu sa návštevníci drevenými schodmi a bráničkou dostanú na 15 m dlhé premostenie vo forme akéhosi „móla“. Premostenie je vyhotovené z dubového dreva a je umiestnené na plavákoch. Pre plošinu bola navrhnutá dilatačná lávka, ktorá prispôsobuje svoju úroveň podľa meniacej sa hladiny jazierka. Ako zábradlie premostenia bolo použité lano ukotvené námorníckymi uzlami. Návštevníci sa týmto mostíkom dostanú do strednej časti jazierka, kde pri svetle reflektora, nainštalovaného v hĺbke 5 m, môžu nahliadnuť aj do zatopenej priepasti.

Na náučnom paneli, ktorý je umiestnený na konci mostíka, sa môžu ďalej oboznámiť so zaujímavosťami a záhadami Morského oka, ako napríklad so skamenenými ježovkami a ústricami, ktoré sa pri dne vyvetrávajú z 23 miliónov starého vápnitého prachovca, alebo s drobnými rôznonožcami, ktoré sa v určitých obdobiach premnožia na dne priepasti. Ďalšími zaujímavosťami sú umelo vysadené ryby alebo občasné záhadné zakalenie vody najmä na jar.
(Informácie čerpané zo stránky: http://www.ssj.sk/sk/clanok/33-naucna-lokalita-morske-oko).

Unikátne pramene

Minerálna voda Šťavica

Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie minerálky môžeme zaradiť aj minerálnu vodu Šťavica (Gemerka), ktorá vyviera na našom území Gemera – v meste Tornaľa. Získava sa z hydrogeologický vrtu HVŠ-1 v Tornali z hĺbky 98,5 – 99,5 m. Ide o minerálny prameň, ktorý sa využíva ako zdroj pre Plničku minerálnej vody Tornaľa. Minerálny zdroj má stanovené užšie a širšie dočasné ochranné pásmo, kde je potrebné rešpektovať zásady hospodárenia v týchto pásmach.
Zaujímavosťou je, že už prvá písomná zmienka o minerálnych vodách niekdajšej Gemerskej stolice pochádza z roku 1769, kedy o nich informoval panovníčku Máriu Teréziu stoličný fyzikus František Keszler.

Podľa výskumov má voda vyvážený obsah minerálov a stopových prvkov a unikátna kombinácia magnézia a vápnika má antistresové a povzbudzujúce účinky pre ľudský organizmus a vápnik chráni aj pred osteoporózou. Minerálna voda ďalej znižuje hladinu cholesterolu, odstraňuje únavu a bojuje proti svalovým kŕčom. Pravidelným darcom krvi sa dokonca odporúča piť práve táto voda. Je vhodná tiež pre diabetikov a napomáha tráveniu. Navyše pre stálosť chemického zloženia a prirodzený obsah oxidu uhličitého ako jedna z mála vôd nevyžaduje žiadnu úpravu.
(Informácie: https://www.slovensky-kras.eu/info/zaujimavosti/mineralna-voda-gemerka/, https://www.sorger.sk/atrakcie/gemerka-pramen a PHSR Tornaľa 2016-2022).

Prístup k voľne dostupnému prameňu – v meste Tornaľa smerom do Revúcej sa odbočí doľava a potom je to už len kúsok k prameňu. Takmer v poli sa nachádza malý prístrešok, v ktorom neustále tečie spomínaná minerálka. Taktiež je možnosť ísť pešo cez mestský park Zoltánka, prejdete mostíkom ponad potok Činča a hneď ste pod prístreškom s tečúcou minerálkou – môžete si jej nabrať koľko chcete.

Liečivá jódo-brómova voda (kúpele v obci Číž)

V roku 1862 čížsky občan Harnóczo Andráš pri kopaní studne na svojom pozemku narazil na slanú vodu – objavil veľmi vzácny jódo-brómový prameň. Prví „pacienti“ boli miestni občania.

Rok 1865 Budapešť – vykonaný s vedením Dr. Karola Thana prevedený chemický rozbor vody. Potvrdilo sa, že prameň slanej vody obsahuje niektoré liečivé prvky, najmä jód a bróm. Prvý prameň jódovej vody dostal meno Themis. Artur Glos – geológ a banský inžinier z Číža dal kopať ďalšie dve studne. V hĺbke 35 m sa našla slaná voda s vyšším obsahom jódu a brómu pre liečebné účely – prameň Hygiea, ktorý sa už viac ako 150 rokov využíva na pitnú kúru. Tretí prameň Neptún sa využíval na vaňové kúpele spolu s prameňom Themis.

Ďalším prírodným liečivým prostriedkom je farmakodynamický účinná bioklíma v rovinatom kraji s dostatkom slnečného žiarenia. Vďaka počtu hodín ročného slnečného svitu zaraďujeme Číž na prvé miesto medzi slovenskými kúpeľmi. Podnebie kúpeľov predurčuje poloha v teplej nížine južného Slovenska. Kúpele patria do klimato-terapeutickej oblasti so sedatívnou, utišujúcou klímou.

V zimných mesiacoch sa plnila čížska voda do tmavých litrových fliaš, ktoré boli exportované do USA. Veľmi dobré boli i mydlá vyrobené s čížskou vodou na liečbu akné a rôznych kožných ochorení. O tom, že čížska liečivá voda patrí medzi ojedinelé svetové unikáty svedčia aj viaceré medzinárodné certifikáty a uznania. Z nich najvzácnejší je certifikát z výstavy v Bruseli v roku 1879 a strieborná medaila z roku 1904 zo svetovej výstavy v St. Luis v USA.

Od roku 1956 majú kúpele celoročnú prevádzku. V rokoch 1975-80 bol postavený nový liečebný dom Rimava s vnútorným rehabilitačným bazénom, fyzioterapiou, vaňovými kúpeľmi, ordináciami a jedálňou. V priestore medzi hotelom Rimava a liečebným domom Milan bol postavený vodný svet – vonkajší bazénový komplex.

Viac informácii na stránke: https://www.kupeleciz.sk/