História
Obec Včelince leží na území Gemera, v juhovýchodnej časti obce Rimavská Sobota, na ľavom brehu rieky Slaná.
Obec vznikla na starom osídlení a prvá zmienka o nej je z roku 1332. Patrila hradu Gemer.
Od 14. storočia patrila Méhyovcom a iným rodinám. Obec bola zameraná výlučne na hospodársku činnosť.
Najstaršie stopy osídlenia v katastri obce predstavujú nateraz ojedinelé kamenné úštepy z obdobia staršej doby kamennej . Svedčia o tom nálezy kostrových hrobov bodrog – keresztúrszkej kultúry / 3 300 – 2 800 pred n. l./, ktorá sem prenikla z východného Slovenska.
Európsky významné sú výnimočné nálezy zo stredného eneolitu / 2 800 – 2 200 pred n.l. /. Spomedzi ôsmich žiarových hrobov sa v hrobe č. jedna našlo päť antropomorfných urien, v ktorých bol uložený popol zosnulých. Urny boli uložené pod mohylovými násypmi, ktoré predstavujú jedny z najstarších mohýl v strednej Európe.
- V dobe bronzovej dosiahlo praveké osídlenie Včeliniec svoj vrchol. Už v roku 1907 sa tu našiel depot bronzových predmetov, ktorý obsahoval 117 kusov šperkov a zbraní. Neďaleko kovolejárskej dielne sa objavil aj druhý hromadný nález bronzových predmetov. V obci sa dodnes črtá násyp jednej z najväčších slovenských mohýl.
- V roku 1908 sa tu uskutočnil jeden z najväčších archeologických výskumov na Slovensku. Archeologický výskum vo Včelinciach a cenné praveké pamiatky sa stali jednou zo zastávok exkurzie účastníkov svetového archeologického kongresu v roku 1991. Emblémom kongresu sa stal unikátny bronzový závesok z depotu objaveného v roku 1907, ktorý imituje motív, aký bol použitý na pečatidle z náleziska Mochlos na Kréte.
Bronzový závesok, označovaný ako bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos.
Závesok bol súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával až 177 kusov. Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala a pre Gemersko-malohontské múzeum ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred Kristom), patrí do horizontu tzv. kosziderských depotov. Je predstaviteľom vyspelého severokarpatského bronziarstva. V priestoroch múzea bude vystavený do 30. novembra 2018.
Rohatý závesok typu Včelince – Nagyhángos má unikátne postavenie európskeho významu, nakoľko bol vyhotovený podľa východostredomorských predlôh a je aj dokladom kontaktov Karpatskej kotliny, ako aj samotného Gemera v dobe bronzovej s vyspelou minojskou civilizáciou. Z ostrova Kréta, z minojského pohrebiska, pri lokalite Mochlos pochádza mramorové pečatidlo, na ktorom je schematicky znázornená ľudská tvár s dvomi rohmi a tyčinkou falického tvaru, ako aj a s rukami v adoračnom geste. Na pečatidle je zobrazená nadprirodzená bytosť, pravdepodobne démon alebo škriatok. Rohaté závesky typu Včelince – Nagyhángos sú pečatidlu z Mochlosu veľmi podobné, sú však schematicky znázornené. Môžeme teda predpokladať, že výrobca závesku zo Včeliniec poznal ich minojskú predlohu. Transformoval ju však podľa svojich schopností a v súlade s karpatským kultom doby bronzovej.
Zdroj: PhDr. Alexander Botoš, archeológ GMM
V súčasnosti má obec 812 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Súčasťou obce je aj osada Kerepec.
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1773. Kostol bol upravovaný v druhej polovici 19. storočia, kedy bola pristavaná veža. Presbytérium kostola je zaklenuté českou plackou, loď má pruské klenby. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Štefana z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica je neskorobaroková z rovnakého obdobia ako oltár. V lodi kostola je murovaný organový chór. Fasády kostola sú členené lizénami, polkruhovo ukončené okná majú dekoratívne štukatúry. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Zdroje:
http://www.obecvcelince.sk/-historia
http://www.obecvcelince.sk/–15-2-vitajte-na-strankach-obce-spanvcelincespan
Tököly Gábor, Kastélyok, Kúriák, Udvarházak Gömörben II., 2004
https://www.rimavskasobota.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=184301&print_demand=1