Kráľ

História

Názov obce je doložený z roku 1828 ako Sanctus Rex, z roku 1300 ako Zenthkyral, z roku 1337 ako Scenthkyral, z roku 1920 ako Svätý Kráľ, z roku 1964 ako Kráľ, maďarsky Szentkirály, Sajószentkirály. Obec patrila Szentkirályiovcom, koncom 16. storočia Rákócziovcom, po konfiškácii rozličným rodinám. Obec spustla za tureckých vojen, v roku 1680 bola vyľudnená, potom znovu osídlená. Začiatkom 19. storočia tu žilo 279 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 295 obyvateľov v 43 domoch. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení nastal rozvoj poľnohospodárskej výroby.
V obci teraz žije okolo 930 obyvateľov. Kráľ je národnostne zmiešaná obec, do ktorej sa v roku 1947 presídlili Slováci zo Zakarpatskej Ukrajiny. Dnes tu v pokoji a mieri vedľa seba nažívajú ľudia rôznych národností. Okolie obce je zaujímavé najmä pre poľovníkov. V dubovo-hrabových lesoch je možnosť lovu raticovej a diviačej zveri. Rieka Slaná je obľúbeným revírom rybárov. 

Obec je s najväčšou pravdepodobnosťou zásluhou kostola postaveného po kanonizácii svätého Štefana, ešte pred rokom 1318. V roku 1443 András Szentkirályi predal svoje panstvo v obci Miklósovi Perbesovi za 11 zlatých forintov. Za uhorskej okupácie obec trpela a vtedy svätí králi vymreli. V roku 1581, keď Rákóczi Zsigmond dostal na obec donáciu, žilo v nej pre veľkú skazu len niekoľko poddanských rodín. Do roku 1680 sa osada pozdĺž frekventovanej cesty úplne vyľudnila. S osídľovaním obce sa začalo až okolo roku 1740. László Pletrich postavil nový katolícky kostol v katedrále ako súčasť svojho hradu. V roku 1747 daroval László Lossonczy a jeho manželka Mária Szilvássyová do novopostaveného kostola zlatý pohár.

V obci funguje materská škola, základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Aj napriek jej nie veľkej rozlohe je zaujímavosťou, že sa tu nachádzajú 3 kostoly (katolícky, evanjelický a reformovaný).

Pamiatky:

•          Barokovo-klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1767. Postavená je na staršom základe. Pôvodnými majiteľmi kaštieľa bol rod Pletrichovcov. Stavba sa otvára čestným dvorom smerom k obci. Na prízemí sa nachádzajú arkády, na stredovej ose fasády sa nachádza mierny rizalit ukončený hodinovou vežou s barokovou helmicou. Zo strany parku je vstup riešený ako rizalit s portikom, nad ktorým je umiestnený balkón ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom. Záhradná fasáda je lemovaná párom veží s kazulovýmmi oknami. Pri kaštieli sa nachádza park datovaný ešte do
18. storočia.

Podľa tradície pochádza z čias kráľa Ladislava a bol to hrad. Jeho stavbu možno datovať do čias Györgya Pletricha a jeho manželky Anny Szentmiklóssyovej, teda do 17. storočia. Z nich sa dostali do vlastníctva Vécseyekov a potom sa stali súčasťou rodu Jankovichovcov. Práve od tejto rodiny ho kúpil súčasný majiteľ. V mnohých ohľadoch je pozoruhodný hrad Szilárdy.  Jednoznačná minulosť budovy a jej parku je zapísaná v Miléniovom registri a je im udelený Miléniový ochranný certifikát. Pôvodne bol na obdĺžnikovom pôdoryse, dvojpodlažná budova s ​​podkrovnou strechou a v polovici 19. storočia pribudli dve bočné krídla.. Pri barokovej prístavbe na symetriu je hlavný vchod prekrytý kostolnou zvonicou a v osi výslednej kompozície v tvare U oproti severnej fasáde nachádzame dvojrozsahové riešenie. Pred obnovou sa nevenovala veľká pozornosť histórii výstavby hradu, čo spôsobilo vážne škody najmä v interiéri objektu. Obnova lokality, ktorá síce pohltila nemalé náklady, no napriek tomu zlyhala, bola na konci desaťročia prerušená, podobne ako pri iných pamiatkových investíciách.

Súčasťou kaštieľa je kaplnka sv. Ladislava z roku 1753 nachádzajúca sa v pravom krídle. V kaplnke sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár s monumentálnou maľbou, bočné oltáre a kazateľnica.

V súčasnosti vo veľkom barokovo-klasicistickom kaštieli sídli obecný úrad, je tu aj spoločenská miestnosť s kapacitou 80 ľudí – konajú sa tu rôzne kultúrne aj spoločenské podujatia (svadby, sobáše, oslavy). Kaštieľ je skutočnou ozdobou dediny a patrí medzi najzachovalejšie šľachtické stavby v našom regióne.

Reformovaný kostol v Králi je jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1829. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená empora. Fasády sú lemované segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je lemovaná lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Evanjelický kostol a.v. Kráľ

Novodobý evanjelický kostol postavený v roku 1972.

Zdroje:
https://www.e-obce.sk/obec/kral/2-historia.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1%C4%BE_(okres_Rimavsk%C3%A1_Sobota)
https://www.wikiwand.com/sk/Kr%C3%A1%C4%BE_(okres_Rimavsk%C3%A1_Sobota)
Tököly Gábor, Kastélyok, Kúriak, Udvarházak Gömörben II.,2004.