História
Obec sa spomína od roku 1254 ako Neproad, v roku 1340 ako Naprad, v roku 1920 ako Napraď, v roku 1948 ako Neporadza, maďarsky Naprágy. Prvá zmienka o obci je z roku 1254, keď ju Belo IV. daroval Hradčanom kráľ hradu Gemer, ale ide o starú slovanskú osadu. V roku 1427 vlastnil v nej Ján de Napragy 12 port a v roku 1431 Vavrinec de Napragy 21 port. Po tureckej okupácii sa zmenila na zemiansku. V roku 1828 mala 46 domov a 363 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 19. storočí tu pracoval veterný mlyn. Do roku 1945 bola obcou maloroľníkov, povozníkov a drevorubačov. V rokoch 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Po oslobodení sem presídlili Slovákov z Maďarska. JRD bolo založené v roku 1952.
Pamiatky
Klasicistický reformovaný kostol postavený v roku 1839 na mieste požiarom zničeného renesančného sakrálneho objektu. Obnovili ho v roku 1894. Ide o obdĺžny priestor s rovným uzáverom a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý zrkadlovou klenbou s kazetami. Nad vstupom je drevená empora pripojená k murovanej empore, podklenutej pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Veža členená pilastrami je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Na severnej strane sú tri pultové oporné piliere. Pravouhlý uzáver má v exteriéri tiež dva oporné piliere. Murovaná kazateľnica je klasicistická, obnovená bola v roku 1882. Na čelnej strane parapetu je festón a na volútovom drevenom baldachýne plastika pelikána. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola uvádza bohoslužobné klasicistické nádoby z roku 1840 a z druhej polovice 19. storočia.
