Tornaľa

História

Územie na ktorom sa súčasná Tornaľa rozprestiera bolo osídlené už v dobe bronzovej. Dokazuje to množstvo archeologických vykopávok. Toto územie obývalo obyvateľstvo pilinskej a keltskej kultúry. Neskôr územie osídlili Rimania, Huni, Slovania a Avari. Tatárske vpády znamenali, tak pre povodie rieky Slaná ako aj pre celú krajinu, v rokoch 1241 – 1242 pohromu. To isté sa dá povedať o tureckých nájazdoch v roku 1554.  Z 13. storočia sa v písomných dokumentoch nachádza text s názvom Tornalya. Prvý raz sa spomína na zozname pápežských mýtnikov. Už od 15. a 16. storočia sa rodiny Tornallyayovcov a Hámosovcov stávajú najbohatšími nielen v Tornali, ale i celom v Gemeri a tomu úmerne vzrastá aj význam obce. V roku 1513 kráľ Vladislav II. udelil mestu listinu výsad s rozšírením starého rodinného erbu s jednorožscom. Vtedy sa dostal do starovekého erbu Tornale „Unicornis“.  V roku 1834, v čase, keď sa Tornaľa stala sídlom okresu, mala okolo 900 obyvateľov. V roku 1858 bol vydaný prvý cisársky patent, ktorý mestu povoľuje predajné trhy.

Obecný dom sa postavil až neskôr. Medzi najvzácnejšie historické pamiatky v meste patrí kalvínsky kostol, ktorý má takmer 500 rokov. V Tornali máme aj katolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1931 a evanjelický kostol, ktorý bol postavený v roku 1933.

Medzi základné stavby Tornale patrí budova Mestského úradu, ktorá bola postavená v rokoch 1926–28. Nakoľko bývalý kultúrny dom (Biely kôň) pre mesto sa javil historickou stavbou, v roku 1971 sa začalo s výstavbou nového kultúrneho domu s knižnicou, kinom a hotelom. Medzi najznámejšie historické stavby patria okrem kostolov aj štyri kaštiele v Tornali, Stárni a Behynciach, kúria Tornalyovcov (dnes detský domov) a baroková socha sv. Jána Nepomuckého. V blízkosti sa nachádza Domov dôchodcov.


Osobitnou pýchou a klenotom mesta bolo doteraz – nie ako historická pamiatka – aj plážové kúpalisko so svojou raritou, morským okom. Na hlavnom námestí sú dva pomníky – Pamätník padlých sovietskych hrdinov a pomník padlých občanov mesta v 2. svetovej vojne. Na budove Mestského úradu sú pamätné tabule Alexandra Pénteka a Ľudovíta Nagya, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore. Vo vnútri budovy sa nachádza pamätná tabuľa padlým občanom mesta v 1. svetovej vojne.

Sakrálne pamiatky

Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z 15. storočia. Kostol bol barokovo upravený v roku 1768, ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch 1894 a 1936 podľa projektu Z. Tornallaya. V interiéri sa nachádza drevený maľovaný strop s rastlinnými motívmi z roku 1786, drevená baroková kazateľnica so sochou pelikána a murovaná empora. Z pôvodných gotických prvkov sa tu nachádza lomený víťazný oblúk a výklenkové pastofórium z doby vzniku kostola. Na empore sa nachádza organ od Tobiáša a Viliama Kirnerovcov zo Spišskej Novej Vsi z roku 1868. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, bývalé presbytérium má oporné piliere. Veža je v hornej časti lemovaná lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

Reformovaný kostol v časti Králik, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s polygonálnym záverom a prestavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Od obdobia reformácie, podľa písomných dokladov od začiatku 17. storočia, patrí tento kostol reformovaným veriacim ako fília kostola v Tornali. Po zásadnej barokovej prestavbe z druhej polovice 18. storočia sa nedochovali stredoveké architektonické detaily. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica z obdobia prestavby kostola. Ďalšia prestavba, tentokrát neogotická sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

Evanjelický kostol, jednoloďová funkcionalistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a prestavanou vežou, z rokov 1932-1933. Autorom projektu je architekt Ľudovít Oelschläger. Interiér je krytý železobetónovým trámovým stropom. Kostol predstavuje striedmu modernistickú hmotu kontrastujúcu s vertikálou veže s priebežným oknom a plochou strechou. Vstup je riešený ako portikus s nárožným stĺpom.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a prestavanou vežou, z roku 1931. V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami a opornými piliermi. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky

Kaštieľ-kúria Tornaľa

Nehnuteľnosť sa nachádza v krásnom prostredí južného Slovenska v mestečku Tornaľa. Ide o jednoposchodovú murovanú obytnú budovu s architektonickou výzdobou. V minulosti táto nehnuteľnosť bola sídlom rodiny Hámošovcov, známej evanjelickej rodiny . Klasicistická kúria je jednopodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena E z roku 1834. Zdobené liatinové schody viedli do dlhej chodby kaštieľa, ktorá bola kedysi pokrytá farebným vzorovaným terazolom. Okná kúrii chránili kované mreže, ktoré mohli byť vyrobené v železných hámroch Salóc a Hub od Hámosovcov. Na symetricky konštruovanom hlavnom priečelí medzi dvoma krátkymi bočnými krídlami chráni vstup do kaštieľa klenutý portikus spočívajúci na dvoch stĺpoch. Na osi solídne umiernenej západnej fasády s výhľadom na bývalý park vytvorila spojenie medzi domom a zeleňou malá, kameňom lemovaná terasa. Obrovská skupina kvetov zdobila východné priečelie kaštieľa a na jeho mieste v 80. rokoch minulého storočia vyrástla netypická jednoposchodová administratívna budova. V strede kaštieľa bolo jazero, malý ostrov s priemerom desať metrov. Okolo jazera boli promenády s lavičkami, kvetmi a storočnými stromami.

Hrad Tornallya svoje meno dostal podľa hodinovej veže, ktorá mala v stredoveku udržiavať premávku na hlavnej ceste vinúcej sa pozdĺž rieky Slaná. Už v roku 1245 patrila osada a jej úrodná oblasť starobylému rodu Tórnalyovcov, ktorý počas svojej dlhej histórie považoval za prastaré hniezdo. Do roku 1427 sa rodina stala jednou z najbohatších rodín v župe a v tom čase vlastnila 45 poddanských pozemkov v Tornalji. Zastávali významné celoštátne a župné funkcie. V roku 1639 Tornallyay daroval Eziist a György Tornallyay daroval pozlátený Ezi tanier dedinskému kostolu. V roku 1706 Ferenc Tornallyay a jeho manželka pani Fáy Hona darovali kalich Ezi reform. do kostola. V roku 1706 darovala pani Alžbeta Tornallyayová malú, pozlátenú stranu tohto skla reformovanej cirkvi. V roku 1708 daroval Ján Rhétey kalich miestnemu reformovanému kostolu.

Kúria Králik ( Mőszova kúria v časti Králik ) je klasicistická kúria postavená v prvej polovici 19. storočia. Ide o jednopodlažnú budovu na pôdorise v tvare písmena U. Hlavná fasáda má stredný rizalit zakončená trojuholníkovým tympanónom a členený pilastrami. Ostatné fasády sú hladké. Strecha je valbová. Objekt má trojtraktrovú dispozíciu. Ústredná chodba je zaklenutá valenou klenbou, miestnosti kláštornými klenbami. 

     Kaštieľ grófa Sentivániho v časti Behynce, jednopodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 50. rokov 18. storočia. Kaštieľ bol upravovaný na konci 19. storočia a v roku 1902. Momentálne je objekt, ktorého obnova nebola dokončená, opustený a chátra. V interiéri sa nachádzajú kláštorné klenby. Z blokovej stavby vystupuje rizalit ukončený barokovým štítom s erbom lemovaným šiškami. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná sú dekorované festónmi v suprafenestrách. Pri kaštieli sa nachádza historický prírodnokrajinársky park.

•          Kaštieľ v časti Starňa, jednopodlažná dvojtraktová neobaroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou zo 70. rokov 19. storočia. Stavba bola inšpirovaná francúzskymi barokovoklasicistickými zámkami. Fasády kaštieľa sú členené bosovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Okná majú pôvodné neobarokové mreže. Korunná rímsa trojosového rizalitu má dekoratívne konzoly s festónmi. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku.

Parky

Zoltánka

Samotný park bol kedysi anglickým parkom, ktorý bol sídlom rodu Tornallyay. Založenie tohto parku údajne siaha až do 13. storočia a jeho pýchou sú dva platany, ktorých vek je vraj okolo 300 až 350 rokov. Jeho súčasťou je dnes i letné kino, pri ktorom sa nachádza 11 metrov vysoké bralo samotného hradu so neprehliadnuteľnou „zrúcaninou“.

Prvýkrát sa spomína ako drevená strážna veža na vrchole brala, ktorú postavili Gemerské gardy na prelome X. a XI. storočia. Drevená veža bola zničená najneskôr počas vpádu Tatárov. V roku 1245 získal istý Bolok od kráľa Bela IV. panstvo Kewi . Údajne práve on si na strmej skale vybudoval opevnené sídlo, ktorého ústrednou stavbou bola pravdepodobne obytná veža, obklopená na úpätí skaly priekopou a valom. Neskôr k veži pribudla kamenná prístavba na západnej strane skalnej steny, po ktorej sú viditeľné zvyšky obvodových múrov. V roku 1291 sa v listine spomína veža, pod ktorou sa sformovala dedina Toronyalja (z maďarčiny toronyalja – pod vežou). Hrad a dedina sa neskôr stali sídlom Tornallyayovcov, s ktorými sa spája aj opevnenie a stavebné úpravy. O zániku hrádku v Tornali sa nezachovali informácie, došlo k nemu pravdepodobne v 14-15. storočí, keď šľachtické sídlo jeho obyvatelia opustili, murivo stavieb rozobrali a použili na stavbu kúrie. Posledným majiteľom kaštieľa bol Zoltán Tornallyay, preto sa medzi obyvateľmi rozšíril názov „Zoltánova záhrada – Zoltán-kert“, ktorá sa časom skrátila na názov Zoltánku. V parku za kaštieľom sa nachádza kamenná lavica, na operadle ktorej je reliéf zobrazujúci mongolského vojaka, ako s dýkou odtína bradu mladej panne. Povesť totiž hovorí, že pred vpádom Mongolov v roku 1241 celá rodina majiteľov kaštieľa ušla aj so služobníctvom na bezpečné miesto. V kaštieli ostala jediná panna, ktorá nechcela opustiť rodný dom. Mongoli z nej chceli vymôcť priznanie, kde rodina zakopala rodinné šperky a poklady. Keďže nič neprezradila, Tatári jej za trest odťali bradu. Práve na jej hrdinský čin chcel upozorniť spomínaný reliéf na lavici. Okrem parku Zoltánka sa v meste nachádzajú parky aj na Hlavnom námestí a na Kostolnom námestí.

Zdroje:
https://www.mestotornala.sk/z-historie.phtml?id3=15882
https://sk.wikipedia.org/wiki/Torna%C4%BEa
http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-kurie-behynce-tornala/obrazok/1/fr
https://ujszo.com/regio/az-elbujtatott-kastely-es-az-elveszett-kert?fbclid=IwAR2HU-_0sd3G5kPsv7sQrtLWTiOdw9WN0hRZJ8VfhJpJS94ZJJ8uwcG0-s0
http://muemlekem.hu/hatareset/Hamos-kuria-Tornalja-2253?fbclid=IwAR2n2GlWppS7Cvqqn1Yt6-V9ba6xJ7Ejj8xs6uZEtpstR5cDXzsXfzmv9Tg
https://www.hrady-zamky.sk/tornala/